0
Niektoré zeleniny sú odolné voči jarným mrazom, pretože ich korene majú schopnosť klíčiť pri relatívne nízkych teplotách a semená sú odolné voči chladu. Aj keď napadne sneh, semená prežijú. Marec je vhodný čas na priamy výsev do zeme zeleniny, ako je pór, hrach, cibuľa, bôb, reďkev, špenát, petržlen, mrkva a kôpor.
Výsev póru do zeme
Pór je najlepšie vysádzať na slnečných, teplých a chránených miestach. Vyznačuje sa plytkou koreňovou sústavou, preto je málo odolný voči suchu. Je vhodné mu zabezpečiť humusovú a úrodnú pôdu, ale rastie aj na slabších typoch pôdy. Pokiaľ ide o výsadbu, vzdialenosť medzi radmi by mala byť 30 cm a medzi rastlinami asi 10 cm. Ak bude pórek vysadený príliš hustý, úroda bude slabšia a zelenina bude náchylnejšia na hubové choroby. Pór treba pravidelne okopávať a v období sucha polievať. Okrem toho pór je zelenina s vysokými nutričnými požiadavkami, preto sa odporúča hnojiť.
Výsev hrachu
Semená hrachu možno vysievať priamo do zeme alebo pestovať v kvetináči. Hrach sa vysieva jednotlivo do hĺbky 4-5 cm, v rozstupoch 3-10 cm. Zeleninu je najlepšie siať 2 alebo 3 roky po hnojení hnojom. Hrach sa dobre darí na piesčitých pôdach s prímesou ílu, t. j. priepustných, humóznych a mierne vlhkých. Najlepšie rastie na slnečnom mieste. Neodporúča sa vysievať hrach vedľa cibule, cesnaku a póru, pretože to oslabuje jeho rast. Je však potrebné mať na pamäti, že táto zelenina je vynikajúcou predplodinou pre zeleninu s vysokou potrebou dusíka, pretože v koreňoch hrachu sa nachádzajú papilárne baktérie, ktoré viažu dusík v pôde.
Vysievanie cibule
Cibuľu je najlepšie vysievať na humusnatých a úrodných pôdach, ktoré dobre udržujú vlhkosť, ale nie sú zamokrené. Zelenina netoleruje kyslé podložie a optimálne pH pôdy by sa malo pohybovať medzi 6,5 - 7,5. Cibuľa sa vyznačuje zväzkovitým koreňovým systémom, preto je náchylná na sucho, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje výšku a kvalitu úrody. Na druhej strane, zrážky v závere vegetačného obdobia môžu oneskoriť dozrievanie cibule a zhoršiť jej kvalitu.
Výsev bôbu
Fazuľa je zelenina veľmi odolná voči chladu – vydrží aj mrazy do -5 stupňov Celzia. Preferuje slnečnú polohu, hoci rastie aj v polotieni. Najlepšie rastie na ílovitej a ťažkej pôde, vlhkej a bohatej na humus. Fazuľa sa vysádza v radoch vzdialených od seba 40-50 cm. Vysievajú sa hniezdovo, po 2-3 semená do hĺbky 5-6 cm, každých 20 cm. Fazuľa sa musí pravidelne polievať, najmä v období sucha. Okrem toho je potrebné po každom poliatí a daždi pôdu kyprieť. Je tiež potrebné dvakrát odpleveliť záhon s fazuľou – prvýkrát po vzídení zeleniny a druhýkrát pred kvitnutím.
Výsev reďkovky
Reďkovka sa vyznačuje krátkou vegetačnou dobou, pretože korene sú pripravené na zber 4-6 týždňov po výseve semien. Táto zelenina patrí do čeľade kapustovité, preto by sa nemala vysádzať na miestach, kde sa predtým pestovali iné kapustovité zeleniny. Dobrými susedmi reďkovky sú hrach, šalát, uhorky a mrkva. Najlepšie je siať na viacero krát, každých niekoľko dní, čo zabezpečí pravidelnú úrodu. Semená reďkovky treba sadiť vo vzdialenosti asi 20-30 cm. Keď zelenina vytvorí prvé pravé listy, je potrebné reďkovku preriediť a nechať sadenice vo vzdialenosti niekoľkých centimetrov.
Výsev špenátu
Špenát najlepšie rastie na ťažších, piesočnatých a ílovitých pôdach, mierne vlhkých s neutrálnou reakciou. Najlepšie sa pestuje v prvom alebo druhom roku po hnojení hnojom. Zelenina preferuje slnečné a pokojné stanovište. Špenát sa vysieva v radoch vzdialených od seba 20 cm, do hĺbky 2 cm. Počas rastu je potrebné rastliny pravidelne polievať a odburinovať. Neodmysliteľné je aj kyprenie pôdy okolo zeleniny. Špenát sa zbiera 6-8 týždňov po výseve odrezaním vyvinutých listových ruží.
Výsev petržlenu
Petržlen je najlepšie vysádzať v druhom roku po hnojení a ak je pôda úrodná, môže to byť aj v treťom roku. Pôda by mala byť priepustná – na pestovanie petržlenu nie je vhodná kamenistá, tvrdá a kyslá pôda. V takom prípade zelenina rastie slabo a má rozvetvené korene. Petržlen je najlepšie siať do hĺbky 1 cm, pretože príliš hlboké siatie spôsobuje, že klíčky sú slabšie. Vzdialenosť medzi radmi by mala byť 20-35 cm. Možno ho pestovať na miestach, kde predtým rástli paradajky alebo kapustovité zeleniny.
Výsev mrkvy
Semená mrkvy preferujú kvalitnú pôdu s vlhkosťou najmenej 50 % a pH 6-6,5. Na príliš vlhkej pôde zelenina hnije a na suchej pôde je vzchádzanie slabé. Pôda na pestovanie mrkvy by mala byť bez kameňov, zbavená buriny a kyprá. Sieje sa podobne ako petržlen, do hĺbky 1 cm.
Výsev kôpru do zeme
Najlepšia pôda na výsev kôpru by mala byť humusová, priepustná a ľahšia – zelenina nemá rada príliš suchú ani príliš vlhkú pôdu. Stanovište pre kôpor by malo byť svetlé, najlepšie na plnom slnku. Semená sa vysievajú 3-4 krát, približne každých 10 dní – najneskôr do polovice mája. Mali by sa siať do hĺbky 1 – 2,5 cm a v rozstupe približne 15 – 20 cm. Ak sa však kôpor záhradný má použiť na baldachýny pre uhorky, rozstup je 30 cm.
